Väčší je ten, kto je v očiach sveta malý

Autor: Jana Havrilová | 7.9.2011 o 10:15 | (upravené 7.9.2011 o 11:29) Karma článku: 6,03 | Prečítané:  289x

Nedávno som videla video o jednom chlapcovi, ktorý ani nevedel, aký je dátum jeho narodenia... Narodil sa vo vojne. Našli ho a dali do sirotinca...

Jeho mama - žena, ktorá si ho adoptovala s bratom - ako hovorí chlapec, bola ako anjel, keď vstúpila do sirotinca uprostred hluku výbuchov. Odvtedy je pre neho vzorom.

Chlapec vyrástol. Prihlásil sa na súťaž. Rád spieva. Zaspieval pieseň o tom, ako by chcel, aby nič iné neexistovalo, okrem dneška.

Poznačený utrpením (krivé nohy, okyptená ruka) spieval celým srdcom, ktoré prežilo v detstve niečo ťažké, čo si mnohí z nás nevedia ani predstaviť.

A spieval s láskou a vďačnosťou pre tú, ktorá ho zachránila pred peklom, v ktorom s bratom žili a dala im všetku lásku, vymenila pohodlie osobného života za trápenie, ťažkú prácu, aby týmto deťom dala čo najviac. Aby mohli absolvovať operáciu... a aby mohli žiť...

Ten chlapec stojí zrazu pred publikom. Nádherne spieva.

A na druhej strane sedí porota. Porota, ktorá pozostáva z ľudí, ktorí majú všetko na svete - luxusné vily a autá, peniaze, zlato, slávu, moc, kontakty... Ľudia, ktorí trávia čas na skvelých párty, chodia na predražené dovolenky a cez tú naučený masku smotánkovej tváre sa usmievajú...

A pred nimi v tejto chvíli stojí chlapec...

Obyčajný, chudobný, poznačený utrpením aj viditeľne...

Je z tých mnohých prehliadnuteľných ľudí, ktorých iní odstrčia, uškrnú sa nad nimi alebo ich v lepšom prípade poľutujú...

Je z tých, ktorí keď prosia o pomoc, odstrčia ich s konštatovaním, že existuje množstvo jemu podobných, ktorí potrebujú pomoc a nepomôžu tak ani jednému.

Chlapec, ktorý má možno 17 rokov a ktorý spieva celou svojou dušou o živote. A z ktorého žiari láska a nádej. Tá, ktorá vyžaruje z celej ich rodiny. Tá, ktorá vypovedá, že sa majú navzájom radi a že všetko urobia preto, aby každý jej člen sa mal čo najlepšie...

A on tu spieva...

A vie, o čom spieva...

A všetci tlieskajú...

A ľudia z poroty plačú...

Prekonal všetko.

Má v sebe silu osobnosti ľudí, ktorí nič neznamenajú vo svete... a predsa zatieňujú lesk a slávu mocných a bohatých...

Stojí tu pred porotou, publikom a celým svetom ako víťaz.

Rozplakal a donútil silou svojho vnútra dostať aj prízemných ľudí tam, kam často nechodia - do hĺbin srdca, ktoré je obyčajné, ľudské, v ktorom sa ukrývajú najväčšie hodnoty a najväčší poklad: BYŤ ČLOVEKOM.

A byť DOBRÝM človekom, ktorý prijíma život so všetkým, čo prináša a usiluje sa o dobro...

Aj keď to nie je ľahké.

Aj keď existujú prekážky, ľudia, sklamania a zranenia...

Napriek tomu:

ŽIŤ...

A dokonca:

TEŠIŤ SA z daru života...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?