Absolútna dôvera

Autor: Jana Havrilová | 26.7.2011 o 17:12 | (upravené 27.7.2011 o 10:49) Karma článku: 3,20 | Prečítané:  396x

Pozorovala som dieťa... Aké absolútne isté... Aké absolútne šťastné... Čím to je? Veď aj dieťa je často choré a ako neskúsené urobí niečo, čo mu spôsobí bolesť... A zrazu mi prišli na um slová Písma: "...Ak nebudete ako deti, nevôjdete do Božieho kráľovstva..." (Mat.18, 2,3)... Ale - aké vlastne deti sú ?

Dieťa... Vie sa tešiť každej maličkosti. Obdivuje a udivuje ho všetko, s čím sa stretáva... Je priateľské s ľuďmi, ktorí ho oslovia... Miluje deti, zastaví sa pri nich a hneď si rozumejú. Objímajú sa a podávajú ruky. Pozdravuje všetkých okolo seba, je mu jedno, či je to psík, stará teta, alebo rovesník...

Dieťa... Snaží sa prísť na to, ako sa hračka, ktorú dostalo používa a preskúma ju celkom podrobne. Niekedy až tak, že ju rozoberie... A zaujme ho takmer každá hračka. Naťahuje ruku a prosí...

Keď ráno otvorí oči, rozžiarene sa usmeje a hneď má dobrú náladu... Jeho pohľad je čistý, nevinný, nič na svete nie je krajšie ako pohľad dieťaťa...

Keď vysloví vaše meno, jeho hlas znie príjemne ako zvonkohra. A keď vám chce prejaviť lásku, ovinie sa vám okolo krku až máte pocit, že vás zadusí a nečakane vám vtlačí bozk na pery, či líce, možno čelo... Vie spontánne prejavovať lásku...

Keď urobí niečo zlé a zvýšite na neho hlas, pozerá sa previnilo a keď vidí náznak plaču v maminých očiach, príde sa pritúliť a pohladí ju po tváričke.

Koľko nebezpečenstiev číha na dieťa - veď je neskúsené... A predsa dieťa - je šťastné!

Je to tým, že dieťa dôveruje. Ono je tak uspôsobené, že jeho rodičia a tí, čo sa o neho starajú sú pre neho najlepším dobrom na svete.

So všetkým sa na nich obracia. Keď si poraní rúčku, keď ho bolí bruško... uteká za vami... a keď mu rúčku pofúkate... už sa zasa smeje, aj keď bolesť neprešla, vie, že je všetko v poriadku, lebo je vo vašom náručí...

"Ak nebudete ako deti..."

Aj my žijeme vo svete, kde nemáme istotu v ničom... Ale tá detská dôvera v Otca, ktorý je s nami a miluje nás nám pomáha prežiť, tešiť sa a vnímať to pekné, čo tu v našom krátkom živote nachádzame. A tak sa mi zdá, že je dobré brať si príklad z detí. Veď kto by nechcel byť šťastným, ako sú oni? Ich duše sú čisté. Kiežby boli aj naše. Pri všetkých našich životných udalostiach dôverovať Bohu a milovať... Jednoducho, spontánne a z celého srdca...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?