Všetko sa dá v živote zúžitkovať... Dobré aj zlé... A to ťažké pomáha človeku dozrieť správnym smerom... Zoznam autorových rubrík: ŽIVOTNÉ POSTOJE A HODNOTY, Súkromné, Nezaradené
Poznáte ten pocit, keď po škole sa neviete dočkať chvíle, kedy sa to celé už konečne skončí? Aj ja som sa ho dočkala... Po strednej škole som si povedala. Super - koniec trápeniu. Už nikdy viac! Nikdy? Nikdy nehovor nikdy! - hovorí sa.
Kto z Vás videl naposledy kominára? A ešte v dnešnej dobe.... Takého ozajstného v čiernom, s bielom ufúľanou čapicou a tvárou od sadzí a dlhou skrútenou metličkou na ramene... Vykračovať si len tak po chodníku, takmer si pískajúc... Ja som ho videla. Ozajstného živého. Presne opísaného. Dnes ráno. Naozaj.
Skláňajúc sa nad bielym papierom, hlboko premýšľala nad tým, ako sa to všetko rýchlo zvrtlo. Kúsok papiera, predstavujúceho potencionálny životopis, slúžil ako podklad k žiadosti o zamestnanie. Ešte sa nestihla spamätať zo smrti starej Paulíny. Len pred týždňom ju pochovala. Dnes bola na zádušnej omši a sediac na pohovke, vedľa písacieho stola, rozmýšľala o minulosti. Paulína bola pre ňu všetkým. Láskavá a chápajúca, pritom trpezlivá, aj keď si nezaslúžila takto trpieť. V posledných dňoch už ani nerozprávala. Bola Eminou vzdialenou príbuznou a najbližšou rodinou, ktorá jej po smrti starkej zostala. Aj preto sa Ema rozhodla odísť zo zamestnania a starať sa o ňu.
