reklama

Košická detská železnica a skvelý personál

Keď žijete v dospeláckom svete, vnímate všetko dospelo. No keď k Vám príde na návštevu dieťa - možno na prázdniny - musíte sa prepchať cez vlastný život do jeho detského sveta, pretože si vyžaduje vašu pozornosť... To potom s ním zdieľate aj jeho zážitky... Tak sa to stalo aj v minulú sobotu, keď tu bola malá dvojročná neterka...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Sestra plánovala jazdu detskou železnicou dlho, pretože malá zbožňuje všetko, čo má koľajnice: električky, vláčiky... Tak sa sa tešila aj na detský vláčik. No deň za dňom pribúdali a stále nie a nie, aby sa tam dostali kvôli počasiu... Raz sa aj vybrali a boli už takmer na Baránku, no kvôli búrke sa celí premoknutí vrátili domov...

Vybrali sa však vo štvrtok, keď síce slnko cerilo zuby spoza mrakov, ale aspoň tie mraky neboli celkom na spustenie lejaku... Maličká cestou v kočiariku zaspala a tak keď došli k detskej železnici, zvažovala, že sa vrátia domov. Nie pre ten spánok, malá by si užila cestu späť. Ale preto, že sa jej zdali schody do vláčika vysoké... Bolo jej len ľúto, že sú tak blízko cieľa a maličká môže o vláčiku len snívať...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do odchodu vlaku bolo hádam aj 40 minút. Keď už sa chcela otočiť vykročiť späť, prešiel popri nej rušňovodič a ochotne sa sám ponúkol, že jej kočiarik vyloží do vlaku, aby nemala starosť, že je tu dosť chlapov, ktorí jej s kočiarikom pomôžu... Veľmi sa potešila. A preto sii kúpila na podporu železnice drevený vláčik.

Aj keď počasie bolo pochmúrne, predsa len bol to zážitok. Vozne boli bez sklenených okien a tak bolo z vlaku do prírody nielen vidieť, ale aj cítiť vôňu lesa. Na konci cesty sa maličká prebudila a pozerala prekvapene, kde sa to nachádzajú. Rušeň hučal, para syčala a do toho sem-tam vláčik zahvízdal...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri vystupovaní ani nestihol rušňovodič dobehnúť k vozňu, lebo sa jeden z oteckov ponúkol, že s kočiarikom pomôže. Bolo to super. Bolo po starostiach. Maličká sa na Alpinke hrala v piesku, na hojdačkách a mamička s dcérou sa tešili na cestu späť - vláčikom pravdaže. Bol to pre nich jedinečný zážitok aj preto, že nežijú v Košiciach.

Cestou späť už nemala starosť o kočiarik. Vedela, že títo super ľudia na Detskej železnici nenechajú rodičov, ani deti "v štichu". A tak po naložení kočiarika si mohli cestu naplno užívať... Vláčik hučal a píšťal a deti úžasom hýkali... Cestou okolo lesíka kývali náhodným turistom, i tým, čo tam opekali. Neskutočný zážitok mali aj pri stretnutí sa na ceste pri rampe s ľuďmi v aute, ktorí im kývali a oni im... Bolo to ako v rozprávke... Toľko dojatia... Toľko zážitkov... Toľko milých dospelákov...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potešila som sa, keď mi to vyrozprávali. Je dobre, že v Košiciach fungujú tie správne miesta a správni ľudia. A že vďaka tomu existuje miesto, ktoré výhradne patrí deťom, ale môžu si ho vychutnať aj dospeláci a že to miesto je príjemné aj vďaka tým skvelým ľuďom, ktorí sa o to starajú...

A tak, ujovia a tety, ktorí sa o Detskú železnicu v Košiciach staráte, vďaka.

Maličká si dodnes s úsmevom napodobňuje tento skvelý zážitok vláčika: šišíííí, huhúúúú...

Jana Havrilová

Jana Havrilová

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Všetko sa dá v živote zúžitkovať... Dobré aj zlé... A to ťažké pomáha človeku dozrieť správnym smerom... Zoznam autorových rubrík:  ŽIVOTNÉ POSTOJE A HODNOTYSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu