Starí ľudia a ich miesto v dnešnej spoločnosti

Autor: Jana Havrilová | 13.7.2011 o 11:56 | (upravené 13.7.2011 o 12:50) Karma článku: 6,10 | Prečítané:  708x

Starnutie je prirodzenou súčasťou ľudského života. Nezabránime tomu. Akékoľvek elixíry, lieky, operácie môžu opticky spomaliť, ale nie celkom zastaviť proces starnutia. Aké však majú postavenie dnešní starí ľudia vo svete? Zdá sa, akoby sme zabudli na korene stromov... Hľadíme len na mladé vetvičky. A pritom je dôležité hľadať prinajmenšom určitú rovnováhu...

Na starých ľudí sa často pozeráme ako na istú príťaž ... Príťaž pre spoločnosť... Hovoríme, že obyvateľstvo je v súčanosti prestarnuté. Oddeľujeme a vyčleňujeme starých ľudí zo spoločenstva mladších Nemáme čas sa o starších postarať, lebo potrebujeme pracovať a naháňať sa... Chceme sa mať lepšie...

Ale ako možno odhodiť život človeka? Či je človek človekom len ak je v úplnom poriadku? Teda zdravý, krásny, výkonný? Naučili sme sa hodnotiť podľa týchto kritérií. A zabúdame, že to podstatné je vo vnútri človeka. Tam sú uložené všetky jeho hodnoty. To, čím prechádzal, ako dozrieval, čo musel znášať, trpieť, v čo veril, ako pomáhal, ako miloval...

Život sú ako štyri ročné obdobia. Aj jeseň má svoje čaro. Keď lístie opadáva zo stromov, ukazuje nám scenériu svojej farebnosti, zrelosti. Objavujeme plody života a vieme si ich vychutnať. Starý človek patrí do života spoločenstva, ako patria korene k stromu. Korene sú základom, kmeň je dospelosť a mladé vetvičky sú novým výtvorom života... Akosi sme sa priveľmi naučili separovať... Zabúdame, že všetko má tu na svete svoje miesto. Že sme čiastočkami celku. A že čokoľvek oddelíme, vyhodíme, bude nám v živote chýbať...

Nie vždy tomu tak bolo. V minulosti boli starší ľudia vysoko vážení. Mali výnimočné miesto v spoločnosti. Tvorili často "radu starších", boli predstaviteľmi národa. Pretože s vekom,  či chceme alebo nie, naberáme prinajmenšom skúsenosť a často i životnú múdrosť. V starších je veľký kus kultúrnej tradície a dedičstvo našich predkov...

Je načase sa na chvíľku zastaviť... Zamyslieť sa. Vnímať odžité roky starého človeka a ctiť jeho zrelosť a jeho človečenstvo. Prejaviť mu, aký je dôležitý a ubezpečiť ho, že má stále svoje miesto medzi nami, v rodinách, v spoločenstvách. Veď aj nám život možno dopraje dovŕšiť plnosť času starobou. Možno aj preto je potrebné na to myslieť a pripravovať sa na starobu, aby nás nezaskočila... Lebo inak sa žije v starobe, ako v mladosti...

Ctime si tých, ktorí už prešli dlhou cestou života a z ktorých čerpáme životnú múdrosť. Veďme k tomu naše deti, aby nezabúdali na svoje korene, vďaka ktorým sú tu. A keď sa nám podarí aspoň v našej rodine, v malom spoločenstve, kde žijeme, vytvoriť to správne ovzdušie a patričnú úctu a vďačnosť, buďme si istí, že sme pomohli preniesť kus kultúry a dedičstva do ďalších generácií a ďalších období...

A iste sa potom aj nám ujde v našej starobe - čerpať z jej dobrých plodov...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?