Prababičkina skleróza a babkina dobrota...

Autor: Jana Havrilová | 4.7.2011 o 9:19 | (upravené 4.7.2011 o 12:00) Karma článku: 6,13 | Prečítané:  555x

Tzv. starecká skleróza sa po 70. roku života považuje za bežnú súčasť stárnutia. Prababka mala po osemdesiatke a tak sme vedeli, čo to je... Chcem hovoriť o dvoch ženách, ktoré som mala rada... K babičke sme chodievali na návštevy predovšetkým v nedeľu. Bývala len 11 km v blízkej dedine... Samozrejme, že nás netrpezlivo vyčkávala... Žila spolu so svojou mamou (našou prababkou), no predsa sa cítila v posledných rokoch vyčerpaná... Napriek tomu bola stále usmiatá a tešila sa na nás...

Moja babka bola tým najlepším človekom na svete... Dobrá a láskavá, viem, že by nám bola zniesla aj modré z neba. Vždy sa spýtala, čo by sme chceli, aby pre nás navarila, napiekla a my sme vymýšľali - po rokoch viem, ako sa musela krútiť okolo sporáka, kým nám vypekala rezne zo zemiakov, čo sme mali najradšej...  Nepoznám situáciu, aby sa na nás vykričala, alebo bola nahnevaná. S nebohým dedkom tiež vychádzali veľmi dobre. Bolo cítiť, že sa majú radi. Boli príkladom šťastného manželstva.

Keď prababka (teda babkina mama) zostarla, zobrala ju moja babka k sebe. Sama mala problém so srdcom a tak prababka bola milý oživením. Veľmi jej pomáhala, bola to čiperná osôbka, útla, vedela komunikovať, bola pohyblivá, všetko pozháňala, pochodila po obchodoch (nezabudnúc si kúpiť nejakú sladkosť).

Prababka bola pre moju babku po dedkovej smrti oporou. No neskôr sa začali diať veci... Prababka začala zabúdať... Najprv to boli maličkosti, no stav sa rapídne zhoršoval a prichádzali aj väčšie výpadky. Nás, dve staršie pravnučky poznala, no tretiu, ktorá prišla na svet o 13 rokov neskôr vôbec nie a tak vždy keď sme prišli, viem, že ju oslovila: "A vy ste, slečna, kto?". Viem, že sa rozosmiala a ako dieťa to vôbec nechápala, čo sa to s prababkou deje. Napriek tomu si ale prababka vedela spomenúť na všetko z detstva, mladosti a stále nám rozprávala príhody z tohto obdobia, no tie najčerstvejšie boli pre ňu záhadou...

Pamätám si na udalosti, ktoré sa nám - síce už dospievajúcim, ale predsa len deťom zdali niekedy veľmi smiešne, až groteskné. Napriek tomu sme videli, ako babka trpí a je v koncoch so svojou trpezlivosťou. Bola to pre ňu nesmierna životná skúška a po vydarenom živote s dedkom a štyrmi deťmi aj na ňu si počkalo trápenie... Mala v prababke pomoc, ale aj svoj kríž.

Moja babka mala problémy nielen so srdcom, ale aj s chôdzou a tak prababka (ktorá v tomto smere problémy nemala) vybavila všetko. Keď bolo treba nakúpiť, utekala do obchodu, len sa tak prášilo... Často sme ju ako deti nevedeli dobehnúť... Problém však spočíval v tom, že sa často vrátila iba s cukríkmi - pre seba. Alebo s čiastočným nákupom, alebo s úplne iným nákupom... Veru tak - kým došla do obchodu (a ubezpečujem Vás, že to bolo asi 200 metrov od domu, kde bývali), už nevedela, čo potrebuje kúpiť...

Tento problém sa vyriešil - moja babka jej dávala do obchodu papierik - zoznam nákupu a dohodla sa s predavačkou, že bez tohto lístočka jej nič nedala... Vidím, to ako dnes - ako ide celá natešená z obchodu, v oboch vreckách v kabáte má cukríky a šťastne sa nás pýta, či si nedáme a už nám nasypáva do rúk kyslé a sladké cukríky... Bola to láskavá žena. Cukríky si dávala aj pod vankúš, stále tam nejaké mala, čo ale mojej babke spôsobovalo trápenie, lebo sa niekedy roztopili a na vankúši bola škvrna... Keď prababke dohovárala, tá sa len rozplakala. A keďže moja babka bola citlivá, rozplakala sa potom tiež, lebo nechcela na ňu zvyšovať hlas... A tak som ich často našla plakať obe...

No bolo aj horšie - keď si raz (a potom ešte niekoľko razy) prababka spomenula, že musí ísť pozrieť svoju mamku na druhý koniec dediny... Potichu sa vykrádla a už jej nebolo a potom ju hľadali ľudia a priviedli domov - k mojej babke. Tá bola celá nešťastná. Hľadajúc riešenie, samozrejme, vymyslela, že bude zamykať bránku do dvora. A myslela si, že tak to bude v poriadku.

No, čudujsa svete - nebolo! Raz poobede už zase zmizla. Suseda ju zahliadla, ako preskakuje bránku a uteká za matkou... (samozrejme, ktorá už nežila niekoľko desiatok rokov). Odtedy ju bolo treba strážiť ako malé dieťa... Bola fyzicky zdatná, žiadna prekážka nebola pre ňu problémom...

Najviac sme sa, ako deti, čudovali dialógu prababky s babkou (teda matky a dcéry), ktorým prababka označovala babku (teda dcéru), za svoju matku - teda výmena rolí. Babka nešťastná už aj so smiechom aj so slzami v očiach... Pozorovala som ich a nevedela či sa smiať, alebo plakať, lebo som im veľmi chcela pomôcť, ale nevedela som. Bola som - dieťa...

Viem však, že napriek týmto úsmevným situáciám mi v duši stekali slzy, keď som ich tak videla, dve milované bytosti, najdrahšie na svete, ako sa nevedia spolu dorozumieť napriek snahe vďaka prirodzenému procesu stárnutia... Prababka - nešťastná zo seba (v niektorom období si to aj akoby uvedomovala, že sa s ňou niečo deje) a moja babka - nešťastná z toho, že už nemá síl, pretože táto starecká demencia jej matky jej veľmi odčerpávala zo života... Napriek tomu, nikdy neuvažovali o nejakom odlúčení...

Často nás postretnú s najbližšími udalostii, ktoré človek skutočne nemôže ovplyvniť, cíti sa bezradne, je taký bezmocný... Ale vždy je niečo, čo sa dá... Ja som sa snažila byť milá aj k jednej aj k druhej, brávala som prababku na dvor, kde sme sa rozprávali, aby si babka oddýchla. A naopak, vystískala som babku, aby cítila, ako ju mám rada. A toto sa dá vždy, pokiaľ si to človek uvedomuje... A navždy si budem spomínať na ich dobrotu a lásku, ktorú mi dali... A tak si ich zachovám vo svojom srdci - ako najdrahšie bytosti, za ktoré sa modlím a s láskou na ne spomínam...

Prajem Vám silu a trpezlivosť do všetkých ťažkých chvíľ, ktoré musíte prežiť s najbližšími a hľadať v nich tie, ktoré to zmierňujú a prinášajú dobro...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?