Keď láska kráča v dobrom i v zlom, aj keď je slepá, hluchá a nemá

Autor: Jana Havrilová | 28.5.2011 o 17:41 | (upravené 29.5.2011 o 5:14) Karma článku: 12,43 | Prečítané:  1122x

Nedá mi nepodeliť sa o príbeh, ktorý sa mi stal a ktorý ma prenikol skrz-naskrz, keď som spoznala jeden manželský pár, ktorý je veľmi jedinečný: On je slepý a hluchonemý a ona hluchonemá...  

Vlasta2.JPGRaz dopoludnia mi telefonovala moja známa, že jej príbuzní potrebujú niečo vybaviť na úrade a tak ma poprosila, aby som im pomohla, lebo majú zvláštny problém: nevedia sa dorozumieť s úradníkmi, pretože sú hluchonemí a manžel je naviac aj slepý...

Rozhodnutie pomôcť im som samozrejme nezmenila, len som musela popremýšľať, ako to urobíme, aby vybavili, čo potrebujú. Dorozumieť sa dalo na termíne stretnutia len cez sms-ku. Cez telefón by to bolo nanič, lebo obidvaja sú nepočujúci.

Napísala som im teda sms, aby prišli, že ich budem čakať pred úradom...

Keď cez sms mi dali vedieť, že čakajú vo vestibule, zbadala som starší sympatický pár.  Bolo to náročné začať komunikovať, ale ich usmievavé tváre ma povzbudili. Títo dvaja manželia, nad ktorými by mnohí mávli a poľutovali ich: "nešťastníci" priam žiarili dobrotou a milotou. Žasla som však aj nad láskou medzi nimi navzájom a nad tým, ako boli vo všetkom zladení. Manžel nevidel, manželka ho viedla za ruku. Dohovárali sme sa po ceste zatiaľ len očami a úsmevom. Najmä s ňou. A ona potom - s manželom.

Keď prišli do mojej kancelárie, pani si manžela pekne usadila, pohladila po ruke a posunkovými znakmi, ktoré on len nahmatával na jej rukách mu niečo oznámila. Neovládam posunkovú reč a tak som len s úžasom pozorovala, keď okrem posunkov ho občas pohladila po líčku a on jej pohladenie opätoval a usmial sa na ňu...

Potom som vybrala papier a písali sme si - to bola ďalšia etapa, kde som sa dozvedela, čo presne potrebujú. Vybavili sme ich. Popritom som sa zaujímala aj o ich život a pani veľmi ochotne prezradila písmenkami na papieri, že sa predtým o nich starala jej mamička, ktorá však nedávno zomrela a teraz sú odkázaní sami na seba...  Ale napísala, že sú šťastní, že sa o seba starajú, a že nič nepotrebujú, len občas majú problém, ak potrebujú niečo vybaviť, ale že sa stále nájde niekto, kto im pomôže...

Boli veľmi milí, aj po našom stretnutí sme si občas písali. No spôsob dorozumievania medzi nimi mám stále pred očami... Neviem odkedy sú takto postihnutí, viem len, že sú už dlhšie  manželmi a predsa aj v tomto nešťastí, ako by sme to iní povedali, oni sú šťastným párom, sú k sebe ohľaduplní a láskaví, prejavujú si vrúcnosť a lásku, keď nemôžu slovami - lebo táto forma dorozumievania je u nich bezpredmetná - tak dotykmi a z ich posunkovej reči je jasne vidieť, že je to reč láskavá.

Z úradu vyšli ruka v ruke... Odchádzajúc ma ešte obaja vyobjímali, plní vďačnosti... Ja som za nimi dlho hľadela s nemým úžasom... Koľko sa ešte máme v živote učiť... Šťastie predsa nie je vo veľkých veciach, ale v tých drobných prijatiach chvíľ svojho života, i života tých najbližších... Šťastie sa nepodmieňuje zdravím, ani bohatstvom, ale láskou, ktorá vyžaruje z vnútra, zo srdca...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?